Zima nespokojnosti v Bulharsku

Joachim Becker

V Bulharsku odstoupila v důsledku sociálních nepokojů a protestů vláda, významným cílem protestů byl i náš ČEZ. Liberální ekonomové úsporná opatření bývalé vlády chválí, většina Bulharů má ovšem jiný názor.

Po niekoľkých týždňoch sociálnych protestov bulharská liberálno-konzervatívna vláda vedená Bojkom Borisovom podala 20. februára demisiu. Prvotnou príčinou protestov bolo výrazné zvýšenie cien elektriny. Tie sú však v skutočnosti výrazom rozsiahlejšej nespokojnosti s katastrofálnou sociálnou situáciou a oligarchickými tendenciami v politike. Demonštrácie pokračujú aj po odstúpení Borisova.

Protesty vyvolalo prudké zvýšenie cien elektriny sprivatizovanými energetickými spoločnosťami. Trh s elektrinou v Bulharsku ovládajú tri spoločnosti — dve z Českej republiky a jedna z Rakúska. Mzdy sú veľmi nízke. Situácia dôchodcov je ešte horšia. Účet za elektrinu by mohol zhltnúť takmer celý ich dôchodok. Oficiálna miera nezamestnanosti sa od začiatku krízy zdvojnásobila z 5,7 % v roku 2008 na dnešných takmer 12,4 %. Nezamestnanosť mladých sa blíži k 30 %. Po prudkom poklese HDP o 5,5 % v roku 2009 bulharská ekonomika v nasledujúcich rokoch v najlepšom prípade len stagnovala. Počas krízy zbankrotovalo mnoho malých firiem.

Napriek týmto negatívnym výsledkom liberálni ekonómovia vyzdvihovali bulharské úsporné opatrenia ako príbeh úspechu. Liberálni podporovatelia bulharských úsporných balíčkov zdôrazňujú najmä nízku úroveň verejného dlhu. Druhou stranou mince sú však drahé sprivatizované sociálne služby a nedostatočné verejné služby. Podľa nedávnych štatistických údajov Eurostatu vyše 43,6 % bulharského obyvateľstva trpí veľkým materiálnym nedostatkom. Ide o najhorší výsledok v rámci EÚ.

Protesty prebiehali v štyridsiatich mestách. Ulicami Sofie pochodovalo 17. februára vyše 40 000 ľudí a desaťtisíce ďalších v mnohých mestách. Niekde sa dokonca vytvorili občianske výbory. Jednou z požiadaviek protestujúcich bolo (opätovné) znárodnenie elektrárenských spoločností. Vláda oznámila, že zruší licenciu českej elektrárenskej spoločnosti ČEZ, ktorá zožala obzvlášť tvrdú kritiku. Minister financií Simeon Djankov, ktorého meno sa osobitne spája s úspornými opatreniami, odstúpil ako prvý.

To však protesty neutíšilo. Deň nato mali potýčky medzi políciou a protestujúcimi za následok množstvo zranených. V nemocnici museli ošetriť vyše dva tucty osôb. Po týchto udalostiach vláda, ktorú už nejaký čas považovali za nestabilnú, rezignovala. Praktické dôsledky nebudú až také signifikantné, keďže voľby sa aj tak mali konať už toto leto. Symbolické dôsledky sú však významné, keďže vláda musela odísť pre sociálny tlak a protesty.

Demisia vlády protesty neupokojila. Tie dosiahli nový vrchol v deň osláv nezávislosti. Účastníci pochodov sa v ten deň novinárom sťažovali, že bilancia za posledné roky je horšia ako v časoch otomanskej nadvlády. Vystupujú proti oligarchickým tendenciám v bulharskej ekonomike a politike. Organizovaná alternatívna politická sila však chýba.