Kronika vopred ohlásenej...
Radovan GeistEurópski politici sa nemôžu tváriť ako nevinné obete nepredvídaného (a nepredvídateľného) vývoja krízy. Zaznelo mnoho hlasov, ktoré ich varovali pred dôsledkami nesprávnej, zle načasovanej politiky škrtania rozpočtov.
Ekonomika eurozóny sa prepadá. No nedeje sa to napriek snahe politikov o jej záchranu, ale aj vďaka nej. Hospodárska recesia zasahujúca aj do jadra menovej únie je priamym dôsledkom nesprávnej, zle načasovanej politiky rozpočtových škrtov. Európu pred ňou varovali (a varujú) mnohé hlasy, rozhodovatelia ich však ignorujú.
Za všetky napríklad komentár držiteľa Nobelovej ceny Paula Krugmana z decembra 2008. Reaguje v ňom na názory vtedajšieho nemeckého ministra financií Peera Steinbrücka, ktorý nesúhlasí s akýmikoľvek mimoriadnymi fiškálnymi opatreniami na boj proti kríze, a žiada rozpočtovú disciplínu. Krugman predkladá nasledujúci scenár:
1. Keďže sú základné úrokové miery najväčších ekonomík blízke nule, menová politika (znižovanie úrokovej miery) nemôže pomôcť naštartovať rast. Ostáva len fiškálna expanzia.
2. Vzhľadom na silnú integráciu európskych ekonomík (najmä v eurozóne) však fiškálna expanzia nebude fungovať, pokiaľ nie je koordinovaná.
3. Akákoľvek koordinácia nie je ekonomicky zmysluplná (a politicky možná) bez najväčšej európskej ekonomiky — Nemecka.
4. A keďže Nemecko odmieta fiškálnu expanziu, uvrhne eurozónu (EÚ) do recesie, a tým skomplikuje situáciu globálne.
(Ako sa zvykne hovoriť vo filmoch: „...a o štyri roky neskôr...“)
Nemecká vláda nie len že nepodporila efektívne koordinované kroky pre naštartovanie hospodárskeho rastu, ale stala sa hlavným advokátom jeho potopenia: presadením politiky rozpočtových škrtov. Nesprávna interpretácia príčin krízy, ktorá prepukla v periférnych ekonomikách menovej únie, poslúžila na pretlačenie tejto politiky v ostatných krajinách EÚ (a eurozóny), a jej inštitucionálne zabetónovanie na európskej úrovni. Výsledok je predvídateľný, a bol predvídaný: ekonomika eurozóny padá do recesie, a zhoršuje globálnu situáciu.
Mimochodom, ten spomínaný Peer Steinbrück povedie nemeckých sociálnych demokratov do budúcoročných volieb. Je hlavným vyzývateľom kancelárky Angely Merkel. Dúfajme, že zmenil názor. Inak je akákoľvek nádej na zmenu európskeho kurzu, v dôsledku výmeny pri kormidle v Berlíne, jalová. Nerobme si ilúzie — všetci sme Grékmi.