Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) rada opakovane pripomína, že si z prebiehajúcej hospodárskej krízy vzala niekoľko ponaučení. Pravdou ale je, že navonok orientovaný model rastu ordinovaný Bankou krajinám strednej a východnej Európy zaznamenal iba nepatrné zmeny. Finančná integrácia má pokračovať, hoci prehnané vsádzanie na pôžičky v silnejších menách, pri ktorých hrozia kurzové straty, treba podľa EBRD obmedziť.

Áno, dolarizácia a euroizácia zvýšili citlivosť na dopady krízy. Avšak skúsenosti vo svete poukázali aj na fakt, že krajiny, ktoré mali nižšiu mieru finančnej integrácie a ktoré zaviedli obmedzenia toku kapitálu, boli voči kríze odolnejšie. Kríza tak celkom očividne spochybnila zásady samotnej finančnej integrácie.

Vo svojej Správe o transformácii za rok 2010 EBRD propaguje rast založený na vývoze. Pritom kríza obnažila slabé miesta ekonomík silne orientovaných na export. Krajiny ako Slovinsko či Slovensko v roku 2009 utrpeli veľmi vážny prepad práve kvôli prudkému poklesu vývozu. Poľsku sa s jeho viac dovnútra zameraným hospodárstvom darilo omnoho lepšie. Aktuálne prišlo v dôsledku obnovenia zahraničného dopytu k oživeniu ekonomík v krajinách ako ČR a Slovensko. Oživenie je však veľmi krehké, pretože hlavný exportný partner — eurozóna — je v štrukturálnej kríze.

Krajiny juhovýchodnej Európy a pobaltské štáty zaznamenali enormné deficity obchodnej bilancie a bežného účtu. Rast založený na vývoze je tak pre ne fatamorgánou. EBRD prehliada mimoriadne dôležitú otázku medzinárodnej konkurencieschopnosti — výmenný kurz. Devalvácia v spomínaných krajinách by sa bežne brala ako nevyhnutný predpoklad na štrukturálne zlepšenie schopnosti vyvážať a tiež nahrádzať dovoz. Takéto opatrenie však nie je v záujme západoeurópskych bánk pôsobiacich v oboch regiónoch.

EBRD píše, že predkrízový model rastu v mnohých krajinách strednej a juhovýchodnej Európy sa zakladal na domácom dopyte. To je však iba neúplná pravda. Domáci dopyt bol do značnej miery silný vďaka rastúcemu zadlžovaniu sa domácností, nie vďaka rastu miezd. Zdravým základom dovnútra zameraného rozvoja tak môže byť iba rovnejšie deleniu príjmov (a rast miezd). A viac dovnútra zameraný rozvoj by znamenal väčšiu odolnosť voči kríze.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.